nedeľa 3. júla 2011

Nenahraditeľný tréning

Nikto sa nepozastaví nad tým, ak športovec neustále trénuje. Nacvičiť tzv. signál, s ktorým sa snažíme prekvapiť obranu súpera a vsietiť gól, to je predsa normálny postup.

Dokonca aj profesionálni piloti dostávajú pravidelnú pozvánku do simulátora, aby dokázali rutinne čeliť krízovým situáciám. Čím zriedkavejšie sa nejaký typ krízy vyskytuje, tým dôležitejšie je, aby sa to trénovalo. Ťažisko spočíva v tom, aby sa rutinne zvládlo aj niečo, čo vlastne vôbec nie je "rutina".

Pre väčšinu šoférov je rutina jazdiť na asfaltových cestách v dobrom počasí, za dobrej viditeľnosti. Ale ako často sa priemerný šofér ocitne v mrznúcej hmle, v tme? Čo urobí, keď ho navyše budú vyvádzať z miery problémy so svietiacou kontrolkou paliva, blikajúcou výstrahou ohľadom poruchy ABS a stierače, ktoré miestami vypovedajú poslušnosť?

Nuž, vynechajme tie vymyslené poruchy a kontrolky a zostaňme pri tme, hmle a námraze na ceste. To sú podmienky, ktoré bežný šofér NIKDY netrénuje, nechystá sa na to mentálne (neštuduje ani teóriu toho, čo by mal ovládať) a už vôbec nenavštívi školu šmyku, aby sa to naučil. Pritom sú to práve takéto podmienky, ktoré prinášajú najviac nehôd, smrteľných úrazov a pokrčených plechov na našich cestách. Nikto priamo nezakazuje ľuďom sadnúť si v zlých podmienkach za volant, ak na dané podmienky nemajú kvalifikáciu.