Podnikateľom sa človek nerodí

Spoločnosť Ernst&Young zverejnila výsledky medzinárodného podnikateľského prieskumu, ktorý mapoval spoločné znaky podnikavosti. Podľa neho sa typickým úspešným podnikateľom človek zväčša nerodí. Tvarujú ho až skúsenosti. – Nezriedka získané v zamestnaní...

Učiť sa podnikaniu v zamestnaní?

Motivačná a manažérska literatúra nám často odovzdáva obraz podnikavého priekopníka, ktorý už v útlom veku zavrhol dráhu zamestnanca, aby deťom v ulici predával limonádu a zisk investoval do stále nových podujatí. S tým, že napokon vybudoval obchodné impérium. Nepochybne existujú ľudia, ktorí sa ako podnikatelia už rodia. Žijú aj u nás, na Slovensku. Niekedy patria k obchodne zdatným menšinám a čuch na peniaze im sprostredkúva už kultúra, v ktorej vyrastajú. Lenže, čo tí ostatní?

Pokračovanie v čítaní: TU

Príbeh o úspechu: Natália Vicsápiová

Tento rozhovor by vo vlastnom záujme nemal čítať ten, kto si myslí, že žena má sedieť doma pri sporáku a starať sa o deti bez toho, aby pomyslela na kariéru.

Keď sme sa stretli v kaviarni vedľa redakcie, o pár stolov ďalej si sadol chlap v obleku, ktorý evidentne patril k nej, hoci to nedával najavo. Najviac zo všetkého pripomínal ochrankára. Keď sme ju vytiahli von kvôli fotkám, vybral sa za nami. Ona sama tvrdí, že je to šofér, ktorého služby využíva, pretože na cestách trávi veľa času.

Po rozhovore s ňou som mal pocit, že jej príbehu budú tlieskať aj feministky. Je totiž stelesnením príbehu, ktorý sa im nemôže nepáčiť.

Podnikateľka roka 2010, žena, ktorá sa už v mladosti vypracovala na milionárku, dáma, ktorá miesto zlatých šperkov dodnes nosí bižutériu, Natália Vicsápiová.

Pokračovať v čítaní: TU

Nenahraditeľný tréning

Nikto sa nepozastaví nad tým, ak športovec neustále trénuje. Nacvičiť tzv. signál, s ktorým sa snažíme prekvapiť obranu súpera a vsietiť gól, to je predsa normálny postup.

Dokonca aj profesionálni piloti dostávajú pravidelnú pozvánku do simulátora, aby dokázali rutinne čeliť krízovým situáciám. Čím zriedkavejšie sa nejaký typ krízy vyskytuje, tým dôležitejšie je, aby sa to trénovalo. Ťažisko spočíva v tom, aby sa rutinne zvládlo aj niečo, čo vlastne vôbec nie je "rutina".

Pre väčšinu šoférov je rutina jazdiť na asfaltových cestách v dobrom počasí, za dobrej viditeľnosti. Ale ako často sa priemerný šofér ocitne v mrznúcej hmle, v tme? Čo urobí, keď ho navyše budú vyvádzať z miery problémy so svietiacou kontrolkou paliva, blikajúcou výstrahou ohľadom poruchy ABS a stierače, ktoré miestami vypovedajú poslušnosť?

Nuž, vynechajme tie vymyslené poruchy a kontrolky a zostaňme pri tme, hmle a námraze na ceste. To sú podmienky, ktoré bežný šofér NIKDY netrénuje, nechystá sa na to mentálne (neštuduje ani teóriu toho, čo by mal ovládať) a už vôbec nenavštívi školu šmyku, aby sa to naučil. Pritom sú to práve takéto podmienky, ktoré prinášajú najviac nehôd, smrteľných úrazov a pokrčených plechov na našich cestách. Nikto priamo nezakazuje ľuďom sadnúť si v zlých podmienkach za volant, ak na dané podmienky nemajú kvalifikáciu.

Pokračovať v čítaní: TU